Jesenné základné hnojenie pšenice

Potreba živín pšenice, množstvo živín skutočne extrahovaných z pôdy a množstvo živín dodaných priemernou technológiou (300 kg/ha NPK 15/15/15 a 270 kg/ha MAS)

Doplňovanie, stály prísun živín bolo vždy jedným z kľúčových otázok pestovania rastlín. Moderné druhy pšenice s vysokou úrodnosťou majú zvýšenú citlivosť ohľadne technológie pestovania a reagujú citlivo na zásobovanie živinami. Veľký výnos a dobrá kvalita sa dajú dosiahnuť len pri primeranom zásobovaní živinami!

Potreba pšenice týkajúca sa živín je na jednu tonu  úrody zrna a k tomu patriacej hmotnosti stebiel a koreňov približne 27 kg N, 11 kg P2O5 a 18 kg K2O. A s ohľadom na tieto čísla a na prirodzenú schopnosť pôdy poskytnúť živiny k úrode zrna 5 t/ha potrebujeme cca 135 kg N, 55 kg P2O5, a 90 kg K2O. Rastliny prijímajú okrem toho 30 kg vápnika a 15-20 kg síry. Z mikroprvkov potrebuje pšenica veľké množstvo medi, mangánu a zinku.

Aj tieto čísla ukazujú, že aj v prípade priemernej úrody koľko živín prijímajú rastliny. Toto množstvo živín musí byť prítomné v potrebnom čase a v takej forme, ktorá ja vhodná na vstrebanie, a to počas celého vegetačného obdobia. 

K optimálnemu vývoju pšenice je bezpodmienečne nutné jesenné základné NPK alebo NP hnojenie. Fosfor a draslík sú prítomné v pôde často vo forme, ktorá je pre rastliny ťažko prijateľná (v organických zlúčeninách alebo viazaných k minerálom v pôde), a preto je účelné zabezpečiť živiny hnojivami, ktoré obsahujú tieto prvky v ihneď dostupnej forme.

Fosfor je potrebný nielen sám o sebe, ale rastliny sú schopné zužitkovať dusík tiež len v prípade dostatočného zásobovania fosforom. Preto je dôležité, aby k dosiahnutiu primeraného pomeru živín a k jeho udržaniu dodali aj fosfor počas jesenných hnojení. Hlavne v prípade pôdy s nízkym obsahom humusu je dôležité dodanie fosforu, lebo v týchto pôdach je väčšina fosforu prítomná v organickej forme, ktorú rastliny nemôžu prijať, ale umelé hnojivo zabezpečuje ihneď dostupný fosfor.
Draslík má úlohu čo sa týka odolnosti voči zime, medzi početnými funkciami je najpodstatnejšie to, že zlepšuje hospodárenie rastlín s vodou a zvyšuje odolnosť voči stresu a mrazu. Na 1.grafe vidíme, že pšenica potrebuje značné množstvo fosforu a draslíka, a túto potrebu treba zabezpečiť už na začiatku vývoja.

K priaznivému vývoju pšenice je potrebný pomer aspoň 2:1 = dusík:fosfor. Tento pomer môžeme nastaviť neskorším jarným doplnením dusíka. Dusík je dôležitý v prvom rade vo vytvorení vegetatívnej hmoty pšenice, hlavne vo fáze odnožovania a steblovania. Vznik počiatočného klasu začína už počas odnožovania, teda už v tomto období sa určuje množstvo očakávateľnej úrody. Priebežne sa musíme starať o zabezpečenie živín potrebných k vývoju klasov, nedostatok dusíka vo fáze odnožovania sa dá neskôr ťažko nahradiť. Na jeseň je teda v každom prípade odporúčané dodanie 30-40 kg N účinnej látky, hlavne keď na pôde ostalo veľké množstvo slamy. Ostávajúce množstvo dodáme na jar, podľa možnosti viackrát a rozdelene.

Keď je obsah fosforu v pôde menší a množstvo draslíka naopak vyššie, je hospodárne používať NP umelé hnojivá. Na takých pôdach ale, ktorých obsah fosforu a draslíka je stredný alebo nižší, odporúčame v každom prípade používanie NPK hnojív. Množstvo hnojiva zistíme tak, aby množstvo dodaného dusíka pri danom zložení neprevyšovalo dávku 40-50 kg/ha. Táto N-dávka zabezpečuje počiatočný vývoj rastlín, ale neohrozuje prezimovanie.

Náš návrh na zásobovanie pšenice živinami:

Typ pôdy Základné hnojenie Regeneračné hnojenie
Pôdy s vyrovnaným obsahom živín 300-350 kg/ha COMPLEX 15/15/15 Pri odnožovaní Pri steblovaní Pri klasení*
Pôdy dobre zásobované draslíkom 200-300 kg/ha COMPLEX 18/25+2S+Zn 150-180 kg/ha NAC 27N 100-120 kg/ha NAC 27N 60-80 kg/ha NAC 27N
150-180 kg/ha NAC 27N 100-120 kg/ha NAC 27N 60-80 kg/ha NAC 27N

* keď zrážkové pomery umožňujú príjem živín