Jarné regeneračné prihnojenie pšenice

V domácej technológii pestovania pšenice má tradične veľkú úlohu jarné regeneračné prihnojenie dusíkom. Charakteristicky je rozhodujúce prvé hnojenie koncom februára, aj jeho množstvo je najväčšie, ale dôležitú úlohu má aj zásobovanie dusíkom aj pri steblovaní a klasení. So základným jesenným hnojením a s prvým regeneračným prihnojením sa zvyčajne dostane na pôdu asi 70-90 kg dusíkatej účinnej látky na každý hektár. Optimálna N-dávka pre pšenicu – v závislosti od miesta a odrody – je medzi 120-150 kg/ha, a preto v záujme dosiahnutia optimálnej úrody je bezpodmienečne nutné ďalšie dávkovanie dusíka.

Rozdelenie N-dávky má viac výhod: jednak priebežne zabezpečuje prístupné živiny, a rozdelená dávka umožňuje, aby sme reagovali pružnejšie na zmenu počasia.
Príjem živín pšenicou  od konca tvorby odnoží prudko narastie, a tento aktívny príjem sa udržuje až do konca klasenia. Ak v tomto dlhom časovom úseku nie je k dispozícii dostatočné množstvo živín, bude  to mať za následok výpadok úrody. Práve preto je úlohou regeneračného hnojenia v čase steblovania a klasenia zabezpečenie priebežného príjmu živín. V prípade pšenice so zlepšenou kvalitou je obzvlášť dôležité, aby sme aj na hnojenie v čase klasenia sme na základe očakávanej úrody plánovali aspoň 5-10 kg dusíkatej účinnej látky na tonu, lebo len tak môžeme zabezpečiť potrebný vysoký obsah bielkovín a lepku.

Pri výbere dusíkatého hnojiva sú fakty, ktoré treba zvážiť  okrem ceny. Na pôdach s kyslejšou chemickým reakciou je odporúčané používanie LAV namiesto liadku amónneho kvôli jeho značne menšieho účinku na okyslenie pôdy. Dôležitý je aj bodkový diagram daného hnojiva: v prípade prilovaných produktov (liadok amónny, močovina)  chyba v rozmetaní môže byť aj päťkrát väčšia v porovnaní s granulovaným LAV. Treba to uvážiť nie len preto, lebo chyba posypu nad 30 %  je na ornej pôde zbadateľná už aj voľnými očami, ale hlavne preto, lebo strata výnosu môže v takom prípade dosiahnuť až 5-10%.

Nadmerné zrážky na jeseň a v zime, pozorované v posledných rokoch nastolia viac otázok v súvislosti s jarným regeneračným prihnojením pšenice. Stáva sa, že v niektorých častiach pšeničných parciel sa neuskutočnilo jesenné základné hnojenie, a na druhej strane nemôžeme zabudnúť na stratu živín spôsobenú nadmernou vlhkosťou pôdy, čo sa týka hlavne zásoby dusíka v pôde.

V prvom rade v oblastiach, kde sa neuskutočnilo jesenné základné hnojenie je vhodné zvážiť jarné dodanie NP resp. NPK hnojív počas prvého jarného regeneračného prihnojenia. Samozrejme má to svoj účinok len vtedy, keď vybrané hnojivá obsahujú fosfor a draslík v rozpustnej forme. Domáce a zahraničné výsledky súčasne potvrdzujú, že vďaka jarnému NP a NPK hnojeniu vznikne 500-900 kg/ha nárast výnosu v porovnaní s hnojením len dusíkom, čo je pri súčasných cenách produktov veľmi výhodné.

Ďalší dôležitý fakt spojený so zásobovaním živinami je spojený s obsahom vody v pôde. Na pôdach naplnených vodou, ktorých obsah vody prevyšuje 80%, dostane sa do popredia činnosť denitrifikačných baktérií. Tieto zmenia nitrát na dusík a môžu tým spôsobiť stratu až 8-15%. Tento proces začína nad 5°C, a preto v prípade mierneho zimného počasia a v podmočených pôdach musíme bezpodmienečne počítať s takouto stratou dusíka, a pri určení jarnej dávky hnojiva to treba zohľadniť.

Náš návrh na zásobovanie pšenice živinami:

Typ pôdy Základné hnojenie Regeneračné hnojenie
Pôda s rovnomerným obsahom živín 300-350 kg/ha COMPLEX 15/15/15 Pri tvorbe odnoží Pri steblovaní Pri klasení
Pôda dobre zásobovaná draslíkom 200-300 kg/ha COMPLEX 18/25+2S+Zn 150-180 kg/ha NAC 27N 100-120 kg/ha NAC 27N 60-80 kg/ha NAC 27N