V pestovaní kvalitnej pšenice má neskoré hnojenie dôležitú úlohu. Kto hnojí menej, riskuje nižší obsah bielkovín.

Zásobovanie pôdy dusíkom sa mení z roka na rok. Veľkú úlohu zohrajú pritom predplodina a prípadné dávky maštalného hnoja. Meracie metódy ako Nmin kontroly na jar  ponúkajú podklad pre stanovenie prvej dávky hnojiva.

Stúpajúce N-náklady nepatrne redukujú optimálne N-množstvo

K stanoveniu hnojenia mladých porastov a k vývoji klasov ponúka pomoc N-tester. Cielené N-hnojenie je možné takýmto spôsobom, keďže meranie odzrkadľuje bezprostredný obsah dusíka v rastline. Pokusy v oblasti hnojenia ukazujú, že N-Tester dáva  presné odporúčanie čo sa týka dusíka, a so správnym rozdelením prináša uspokojivé výnosy a kvalitu.

Pre poľnohospodára je N-optimum len orientácia. K zisteniu N-optima sú požívané pokusy zvýšenia množstva dusíka, aby ukázali krivku čistých výnosov. Čistý výnos sa zvyšuje s rastúcim množstvom dusíka, kým dosiahne maximum. Množstvo dusíka, pri ktorom krivka dosiahne tento najvyšší bod, predstavuje N-optimum. Rastúce ceny dusíka a klesajúce ceny obilia odsúvajú optimum hnojenia k nižším používaným množstvám.

Z viac než 150 pokusov a zvýšenie dusíka v Nemecku medzi 1996 a 2007 bola vypočítaná krivka čistého výnosu, z ktorej je odvodené optimum hnojenia. Keď cena za liadok vápenato-amónny  (LAV) stúpa z 270 na 475 €/t, optimum hnojenia sa zredukuje o 26 kg N/ha. Pritom sa počíta s cenou pšenice vo výške 150 €/t. Zníženie výnosu na základe zvýšených N-nákladov činí v tomto prípade 110 €/ha (graf 1).

Cena pšenice ovplyvňuje značne výnos – účinky na optimálne M-množstvo sú v porovnaní nepatrné (zdroj: Incona, 150 pokusov, 1996-2007).

Keď sa mení cena pšenice, vplyv na čistý výnos na hektár bude vyšší než v prípade rastúcich N-nákladov.
V prípade ceny LAV vo výške 405 €/t činí maximálny čistý výnos 980 €/ha, keď je k tomu cena pšenice 150 €/t. Ak cena pšenice je okolo 250 €/t, stúpa čistý výnos pri takej istej LAV-cene na 1780/ha, Graf 2 ukazuje, že optimum hnojenia sa pritom zvýšilo o 20 kg N/ha.
Z obidvoch grafov vyplýva, že cena pšenice určí výnos. Optimum hnojenia klesne v znázornených situáciách len v oblasti od 20 do 30 kg N/ha. Značné sporenie  dusíkom nie je preto ani pri najrôznejších prípadoch rozumné.

Keď sa používanie dusíka na hektár zredukuje kvôli stúpajúcim nákladom hnojenia, v pestovaní kvalitného obilia treba podľa skúseností rátať s nižšími obsahmi  proteínu. Nepostačujúca kvalita zníži cenu pšenice. Ušlý zisk na hektár je väčšinou vyšší než ušetrené náklady na hnojivo.