• Štruktúra pôdy
    crop soil texture
    pôda bohatá na živiny, humusová ílovitá, nepodmáčaná
  • Min. teplota
    crop temperature icon
    straty na úrode pri neskorých mrazoch, najmä v kvete
  • pH
    Hruška crop pH value
    optimálna hodnota pH: 5,5 – 6,5
  • Dažďové zrážky
    Hruška crop rainfall value
    min. 400 – 500 l/m2, pre ochranu úrody a jej zvýšenie, keď sa často zavlažuje
  • Jarovizácia
    Hruška crop vernalisation
    -
  • Hustota rastlín
    crop density
    v závislosti od formy a typu a zásobovania vodou: Pre nízkokmenné formy: vzdialenosť medzi radmi: 3,5 – 4,5 m Vzdialenosť v rámci radu: 1,8 – 3,0 m
  • Hlĺbka sejby
    crop seeding depth
    -
Hruška
Komerčné pestovanie hrušiek sa od 70. rokov 20. storočia podstatne zmenilo. Na rozdiel od dominantných stromov s veľkou korunou a vysokým kmeňom, ktoré sa vtedy pestovali a ktoré boli náročné z hľadiska pracovnej sily, sa dnes komerčne pestujú len nízkomenné formy. Dnes je teda na rovnakej ploche 10- až 20-krát viac stromov. Výška stromov je obmedzená, takže všetka práca sa môže vykonávať ručne bez použitia rebríka. Dnes má z ekonomického pohľadu význam len 10 – 20 odrôd, v porovnaní s jabloňami je šľachtenie menej intenzívne.

Kľúčové fakty
  • Od 70. rokov 20. storočia sa prešlo od vysokých k nízkym kmeňom
  • Hodnota pH 5,5 – 6,5
  • Možné hnojenie pôdy, foliárne hnojenie, fertigácia
  • Dôležité je hnojenie s CaO
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
HRUŠKY – ČI UŽ AKO DEZERT, ALEBO NA DESTILÁT

Hrušky zvyčajne rastú v koncentrovaných kultiváciách v oblastiach s dobre odvodnenými pôdami bohatými na humus, pričom sa uprednostňujú miesta, kde sa len zriedkavo vyskytujú neskoré mrazy. Ideálne sú slnečné lokality, no teplo a hlavne sucho nepriaznivo ovplyvňujú tvorbu plodov a ich kvalitu.

Prakticky všetky rastliny v komerčnej kultivácii sú vytvorené ako nízkokmenné rastliny. Formu rastliny (vysokokmenná, strednokmenná, nízkokmenná) určuje podpník. Dokonca aj v prípade podpníkov existuje viacero odrôd. Na podpníkoch sa kultivujú tzv. štepy. Okrem toho, že nízkokmenné formy zjednodušujú prácu, ďalším dôvodom vymiznutia vysokokmennej formy z pestovania plodín je skutočnosť, že silné a veľké podpníky (vysokokmenné) produkujú úrodu neskôr.

Hruška related desktop image Hruška related tablet image Hruška related mobile image
Hruška potrebuje veľa vápnika
Pri produkcii hrušiek vhodných na uskladnenie je nesmierne dôležité primerané dodávanie vápnika (Ca) stromom. Hoci na hektár a úrodu v dužine, najmä v bunkových stenách plodov, sa uchovávajú asi len 3 kg Ca, ešte menšie nedostatky Ca vedú k nestabilným bunkovým stenám a fyziologickým poruchám. Základné hnojenie s P, K, Mg, Ca a B je najlepšie vykonávať v období vegetačného pokoja (november – apríl), pričom pôda by nemala byť pokrytá snehom, nemala by byť zamrznutá ani značne nasiaknutá vodou. Aj organický materiál sa prednostne používa na začiatku sezóny (marec – apríl). Množstvo závisí od extrahovaných množstiev.
Extrahované množstvá pre hrušky

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

1.8

0.8

Citlivý

P2O5

0.8

0.3

Stredne citlivý

K2O

2.9

1.8

Citlivý

CaO

4.9

0.1

Citlivý

MgO

0.8

0.2

Stredne citlivý

TE

bór (B), ak sa vyžaduje

V tabuľke je uvedený príjem a odber na tonu úrody hrušiek. Podľa tejto tabuľky hrušky potrebujú hlavne dusík, draslík a vápnik.Príklad: Pri úrode hrušiek 50 t/ha sa odoberie 90 kg N/ha. Ak sa z pôdy odoberie určité množstvo dodaného N (napr. 30 kg N/ha), potom by bolo potrebné pridať ďalších 60 kg N/ha vo forme hnojiva. Pri zbere úrody sa z poľa odoberie 40 kg N/ha.
Potreby jabloní na živiny možno pokryť 4 rôznymi formami hnojenia:

1. Hnojenie na povrch pôdy
Pomocou rozmetadla hnojív sa aplikujú granulované hnojivá. Veľkou výhodou tohto spôsobu aplikácie je vysoká výkonnosť na hektár a všeobecne dostupná technológia.

2. Hnojenie pásov stromov
Najvhodnejšia je tekutá forma N hnojiva. Tekuté hnojivo sa zriedi v nádrži a potom sa cielene aplikuje pomocou herbicídneho nosníka. Pomocou tejto aplikácie sa živiny viac zameriavajú na rastliny.

3. Tekuté hnojenie
Tekuté hnojenie je pridanie hnojiva do zavlažovacej vody s vhodným vybavením. Výhodou tekutého hnojenia je to, že živiny sa aplikujú kontinuálne a cieleným spôsobom a dostávajú sa do blízkosti koreňov. Efektívnosť tekutého hnojenia sa zvýšila zavedením kvapkového zavlažovania v sadoch. 

4. Listové hnojenie
Pri veľkom množstve kvetov , alebo mladých plodov môže byť požiadavka na živiny vyššia než je ich príjem koreňmi. Niektoré živiny sa môžu absorbovať aj listami. Listové aplikovanie je vhodné pri čo najrýchlejšom kompenzovaní akútnych defektov. Korene nedokážu v požadovanom pomere absorbovať všetky požadované živiny (pri špeciálnych pôdnych alebo poveternostných podmienkach). Vtedy má zmysel jedna alebo viac aplikácií listových hnojív. Živiny, ktoré listy neabsorbujú, sa môžu absorbovať cez pôdu.

Hruška related desktop image Hruška related tablet image Hruška related mobile image

Hnojenie dusíkom

Hnojenie dusíkom image

Hnojenie vápnikom

Hnojenie vápnikom image

Hnojenie horčíkom

Hnojenie horčíkom image

Hnojenie dusíkom

Hnojenie dusíkom sa vykonáva v 2 – 3 dávkach na začiatku vegetačného obdobia, krátko pred kvitnutím do polovice/konca júna. Stromy absorbujú dusík najmä vo forme dusičnanov. Dusík vo forme dusičnanu (anión) podporuje príjem katiónov, napr. vápnika (Ca++), horčíka (Mg++) a draslíka (K+). Dávky N sa môžu aplikovať konkrétne na pásy stromov a len príležitostne v koľajach. Zelené pásy stromov redukujú riziko vylúhovania živín. Treba upozorniť, že pri používaní pásov stromov by nemalo byť N hnojivo skoncentrované viac než dvojnásobne; s P, K a Mg celé množstvo možno koncentrovať na pás. Hnojenie s N možno veľmi dobre realizovať v tekutej forme (herbicídny nosník alebo prostredníctvom zavlažovania). Pri nových rastlinách sa hnojí podľa štruktúry stromu. Aplikácie polovičného až celého množstva pri rastlinách, ktoré plodia, sa vykonávajú počas fázy vývoja do 4. roku po zasadení.

Hnojenie vápnikom

Okrem základného hnojenia sa takéto hnojenie vykonáva pri fyziologických poruchách, ako sú napr. pehovitosť, hnednutie dužiny, mäkká dužina atď., pričom vápnik je vo forme chloridu, oxidu alebo chelátu. Zvyčajne postačuje jedno, alebo dve ošetrenia 5 týždňov až 3 týždne pred zberom. Pri citlivých odrodách , alebo nízkom nasadení plodov môže byť potrebných 4 – 6 ošetrení približne každých 10 dní. Vápnik je dôležitý pre pevnosť bunkových stien a ich rast a teda primerané dodávanie vápnika je dôležité pre dobrú kvalitu pri skladovaní a trvanlivosť.

Hnojenie horčíkom

V závislosti od rastovej fázy a očakávaní úrody ročné odčerpanie živín hruškami približne 30 kg MgO/ha. 2/3 z odčerpaného množstva živín je listami, ale tie sa vrátia späť do cyklu živín. Priaznivá forma hnojenia pôdy horčíkom spočíva v použití vápenca obsahujúceho Mg v priebehu konzervačného vápnenia. Hrušky sa zaraďujú medzi stromy, ktoré sú mierne citlivé na chloridy a hnojenie sa najlepšie dosahuje s NPK hnojivami na báze draslíka s nízkym alebo žiadnym obsahom