Hľadám

hnojivo

obsahujúce

prvok

na výživu

plodiny

Hľadať
  • Štruktúra pôdy
    piesočnatá, ílovito-piesočnatá, mäkká pôda
  • Min. teplota
    klíčenie od 5 °C
  • pH
    toleruje mierne kyslé až mierne zásadité pôdy, optimálna hodnota optimálne pH: 6,5 – 7,5
  • Dažďové zrážky
    min. 600 l/m2, väčšinou zavlažované
  • Jarovizácia
    14 – 28 dní
  • Hustota rastlín
    v závislosti od dátumu a odrody 80 – 220 semien/m2
  • Hlĺbka sejby
    1,0 – 2,5 cm
Mrkva
Požiadavky plodiny:
Vhodné sú len osievateľné, dobre usadené pôdy, pretože kamene a neúplne rozložený organický materiál môžu znižovať kvalitu mrkiev. Potrebné je dobré a veľmi vyrovnané zásobovanie vodou, pretože podmáčanie znižuje obsah cukru a zvyšuje riziko napadnutia pôdnymi hubami. Mrkvy sa pravidelne zavlažujú. Mrkvy potrebujú širokú, minimálne 5 – 7-ročnú rotáciu plodín, pričom by sa nemali pestovať žiadne iné rastliny z čeľade mrkvovitých (napr. zeler, fenikel alebo paštrnák). Medzi veľmi vhodné plodiny, ktoré predchádzajú mrkve, patrí kapusta, cibuľa a pór. Príliš úzka rotácia plodín okrem úrody ovplyvňuje aj kvalitu, ktorá je však z ekonomického hľadiska veľmi dôležitá.

Kľúčové fakty
  • Dbajte na správnu rotáciu plodín
  • Optimálne je neutrálna hodnota pH
  • Veľké rozdiely v požiadavkách na živiny v závislosti od času zberu, úrody a spôsobu použitia
  • Používajte hnojivá bez obsahu chloridov alebo s nízkym obsahom chloridov
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
MRKVA – SLADKÁ A BOHATÁ NA KAROTÉN A VITAMÍNY
Rozdvojeným mrkvám zabránite oraním s hlbokými brázdami a frézovaním. Pôda musí byť veľmi jemne rozdrvená a dobre usadená. Význam pestovania na hrebeni brázd stále viac vytláča pestovanie na lôžku. Medzi výhody pestovania na hrebeni brázdy patria lepšie podmienky zberu a lepšia kvality, najmä v prípade ťažkých pôd. Počas dažďa sa povrch pôdy vysušuje rýchlejšie, no na miestach s malým množstvom vody to môže rýchlo viesť k jej nedostatku. Hrebene brázd sa zvyčajne vytvárajú vo vzdialenosti 50 alebo 75 cm. Čas výsevu je od marca do polovice júna v závislosti od regiónu, odrody, spôsobu použitia a obdobia zberu. Existuje rozdiel medzi produkciou mrkvy na priemyselné použitie, ako čerstvej zeleniny na trh (často s kapustou) alebo ako tovaru na skladovanie. Pri čerstvej zelenine určenej na trh sa pri použití zberača, ktorý vyťahuje mrkvu za vrchnú časť, musí dávať pozor na zdravie listov. V kontrolovaných chladených skladoch je možné mrkvu skladovať až 6 mesiacov. Aj atmosféra v sklade je veľmi dôležitá, pretože vysoký obsah CO2 alebo etylénu vo vzduch má za následok horkejšie mrkvy.
Požiadavky mrkvy na živiny sa líšia podľa cieľa produkcie
eľké úrody, ktoré je možné dnes dosiahnuť so špeciálnymi kvalitami, sa dosahujú len optimalizovaným a prispôsobeným hnojením, ktoré zohľadňuje skutočný odber živín. Ako aj pri mnohých iných zeleninách, v dôsledku rôznych úrod, cieľov produkcie a dĺžky pestovania (3 – 5 mesiacov) sa odčerpávanie živín značne líši. Návrat živín pre nasledujúce plodiny vo veľkej miere závisí od toho, či zostala listová časť na povrchu. Dodávanie živín má okrem úrody rozhodujúci vplyv aj na kvalitu, zloženie a chuť mrkvy. Vo všeobecnosti mrkvy dokážu dobre získavať živiny a túto ich schopnosť podporuje intenzívne obrábanie pôdy a dlhý čas pestovania. Mrkvy spotrebúvajú živiny a potrebujú veľa draslíka. Draslík má okrem úrody pozitívny vplyv aj na obsah cukru, trvanlivosť a chuť. Tak ako pri všetkých plodinách, hnojenie musí vychádzať z extrahovaných množstiev pre mrkvu.
Extraction quantities for carrots

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

1.8

1.5

Veľmi citlivý

P2O5

0.9

0.8

Stredne citlivý

K2O

4.8

4.4

Veľmi citlivý

MgO

0.4

0.3

Stredne citlivý

TE

bór (B) 300 – 500 g/ha 

V tabuľke je uvedený príjem a odber na tonu úrody mrkvy (bez listov). Podľa tejto tabuľky mrkvy potrebujú hlavne dusík a draslík. Príklad: Pri úrode mrkvy 90 t/ha sa odoberie 162 kg N/ha. Ak sa z pôdy absorbuje určité množstvo dodaného N (napr. 30 kg N/ha), potom by bolo potrebné pridať 132 kg N/ha vo forme hnojiva. Pri zbere úrody sa z poľa odoberie 135 kg N/ha.
Pri mrkvách sa neodporúča priame použitie organických hnojív, pretože nehnijúci organický materiál môže spôsobovať problémy s kvalitou a čerstvý hnoj alebo tekutý hnoj zvykne prilákať mrkvové mušky. 

Prvá aplikácia

Druhá aplikácia

Prvá aplikácia

Základné hnojenie s dusíkom, fosforom a draslíkom pred výsevom

Hnojenie dusíkom nad 100 kg N/ha treba rozdeliť na 2 aplikácie. Základné hnojenie sa v takom prípade vykonáva pred výsevom a ďalšie v ideálnom prípade vo 4. až 6. týždni po výseve. V dôsledku vysokých požiadaviek na draslík sa ako účinné ukázalo použitie koncentrovaných NPK hnojív s vyšším obsahom draslíka. Keďže mrkva je citlivá na soľ, treba dávať pozor, aby bolo zloženie týchto NPK hnojív bez chloridov, alebo s nízkym obsahom chloridov. Najlepší čas na základné hnojenie je 2 týždne pred výsevom. Pri použití vybraných komplexných hnojív sa pokrýva aj požiadavka na horčík. Obsah chlorofylu možno pozitívne ovplyvniť dostatočným množstvom horčíka. Dobrá zásoba horčíka je potrebná aj pre zdravie listov. Zdravé listy sú obzvlášť dôležité pri čerstvej mrkve určenej na trh, pričom horčík sa vyžaduje kvôli intenzívne zelenej farbe. Pri používaní zberača, ktorý vyťahuje mrkvu za vrchnú časť, môžu zdravé listy minimalizovať stratu plodiny.

Druhá aplikácia

Doplnenie dusíka a draslíka

Druhá dávka sa aplikuje podľa hodnoty N-min. Dátum druhej dávky dusíka by nemal byť príliš neskoro, lebo v opačnom prípade sa oneskorí sfarbenie mrkvy, naruší sa trvanlivosť a vytvorí sa zbytočne veľké množstvo listov. V prípade len jednej dávky dusíka je neskorší dátum lepšou voľbou. Keďže požiadavky mrkvy na draslík sú veľmi vysoké, draslík by sa mal podať aj v druhej dávke. Draslík je nevyhnutný pre vytvorenie cukrového obsahu a chuti a tiež pre výnos úrody a skladovateľnosť. Pri dobrom príjme draslíka sa znižuje aj typ stresu, ktorý je spôsobený nadbytkom alebo nedostatkom vody. Bór ako tekuté hnojivo Bór sa často opisuje ako prvok, ktorý je nevyhnutný pre posilnenie mrkvy pred hubovými ochoreniami. Nízka zásoba bóru môže viesť k malým prasklinám pletív, najmä v hornej časti mrkvy. Tieto praskliny často slúžia ako vstupné otvory pre hubové infekcie. Bór teda nepriamo pomáha redukovať hubové ochorenia.