Hľadám

hnojivo

obsahujúce

prvok

na výživu

plodiny

Hľadať
  • Štruktúra pôdy
    stredne ťažké pôdy, nepodmáčané
  • Min. teplota
    výhonky od 8 °C, optimálna teplota 12 °C a viac
  • pH
    toleruje mierne kyslé až mierne zásadité pôdy, optimálna hodnota pH: 7,0
  • Dažďové zrážky
    min. 300 l/m²
  • Jarovizácia
    -
  • Hustota rastlín
    podľa odrody 9 – 11 semien/m²
  • Hlĺbka sejby
    3 – 6 cm
Kukurica siata - na siláž
Kukurica na siláž uprednostňuje pôdy bohaté na živiny s vysokým obsahom organickej hmoty. Keďže sa odstraňuje celá rastlina, kompenzácia v rámci prevádzkového cyklu je absolútne nevyhnutná. Kukurica na siláž potrebuje podobne ako kukurica na zrno dobre odvetrané pôdy a reaguje citlivo na problémy s hutnosťou a štruktúrou pôdy. Výhodou je vhodná koreňová hmota a preto pomáha aj to, keď predchádzajúca plodina rozvoľní pôdu. 
Keďže kukurica je C4 rastlina, má relatívne malé požiadavky na vodu v súvislosti s úrodou, no pre vysoké výnosy úrody potrebuje veľa tepla a živín.
Existuje široké spektrum odrôd, takže je možné vybrať si tú správnu odrodu kukurice pre každú lokalitu a dané podmienky dozrievania. Dozrievanie odrôd je uvedené v tzv. indexe dozrievania a pohybuje sa v rozsahu približne FAO 200 a nad FAO 400.
Kukurica na siláž je vhodná pre lokality s vyššou nadmorskou výškou a môžete ju tak nájsť takmer vo všetkých poľnohospodárskych oblastiach. 
Kľúčové fakty
  • Sledujte citlivosť na fosfor a draslík
  • Hnojenie podložia s P pri chladných pôdach
  • Začlenenie močovky do aplikácie N pred kultiváciou
  • Oddialenie zberu kvôli príliš neskorej druhej aplikácii N
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
KUKURICA – POUŽÍVA A PRODUKUJE SA VO VEĽKEJ MIERE
Kukurica na siláž sa zvyčajne používa na kŕmne účely. Okrem toho je rastlina surovinou v zariadeniach na výrobu bioplynu s maximálnym výnosom plynu.
Bez ohľadu na recyklovanie sa veľká časť rastliny vždy poseká a silážuje. Kvalitu siláže pozitívne ovplyvňuje čas zberu, kedy majú kukurice vysoký obsah cukru a škrobu. 
Kukurica na siláž sa pestuje rovnako jednoducho ako kukurica na zrno. Po vysadení cca. 9 – 11 semien na m² pri jednozrnnom výseve sa použije herbicíd na kukuricu a to buď pred vzídením, alebo po vzdídení až do štádia 6 listov. 
Najmä pri striedaní plodín s trávnymi porastmi a krmivami môže byť zvýšené riziko škodcov v súvislosti s drôtovcami. V takomto prípade pomáha ošetrenie účinnými insekticídmi alebo aplikácia granúl pred výsevom.
Keď je vysoký podiel kukurice pri rotácii plodín, treba ešte spomenúť vijačku kukuričnú a kukuričiara koreňového. V závislosti od odrody a poveternostných podmienok zohráva dôležitú úlohu aj hubové ochorenie – sneť kukuricová.
Hubové ochorenia sa ľahko prenášajú na kukuricu z predchádzajúcej plodiny. Tieto infekcie sa zisťujú po zbere, a to zistením hodnôt mykotoxínov v plodine. Tieto výsledky môže značne ovplyvniť malý podiel kukurice pri rotácii plodín, vyvarovanie sa nadmernému, jednostrannému hnojeniu dusíkom a použitie menej citlivých odrôd. V súčasnosti sa fungicídy pre kukuricu používajú len pri šírení.

Hnojenie kukurice: dôležité je správne množstvo N, P a K.
Kukurica na siláž má rovnako ako všetky koreňové plodiny vysokú požiadavku na dusík a tiež vysoké požiadavky na fosfor a draslík. Pre mladé rastliny kukurice je fosfor často málo dostupný, najmä vo vlhkých a chladných podmienkach, ale aj pri veľmi teplých podmienkach, alebo keď je pôda zhutnená. V juvenilnej fáze je koreňový systém kukurice ešte stále málo vyvinutý. Deficit fosforu spôsobuje obohatenie listov a stoniek antokyanínmi, čo sa často prezentuje vo forme červeného alebo fialového sfarbenia. V súvislosti s rovnováhou fosforu treba špeciálnu pozornosť venovať maštaľným hnojom bohatým na dusík a draslík. Draslík v hnojivách na kukuricu riadi príjem vody a reguluje prieduchy. Okrem toho draslík ovplyvňuje asimiláciu v zrne. Časť požiadaviek kukurice na živiny sa pokrýva v cykle s kravským hnojom alebo recykláciou fermentačných zvyškov zo zariadení na výrobu bioplynu. Keďže sa zbiera celá rastlina, odstráni sa aj celé množstvo dodaných živín a stratégia hnojenia sa tak musí líšiť od stratégie hnojenia kukurice na zrno. Draslík sa najlepšie aplikuje s fosforom a dusíkom ako komplexné hnojivo pred kultiváciou alebo sa používa ako doplnok k poľnohospodárskym hnojivám.
Potrebné a extrahované množstvá kukurice na siláž

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

12

12

Veľmi citlivý

P2O5

4.2

4.2

Veľmi citlivý

K2O

12

12

Citlivý

MgO

1.9

1.9

Stredne citlivý

SO3

2.2

2.2

Stredne citlivý

TE

zinok (Zn) od štádia 6 listov, bór (B) podporuje plodnosť

V tabuľke je uvedený príjem a odber na tonu úrody kukurice na siláž v sušine. Takže kukurica na siláž potrebuje hlavne dusík, fosfor a draslík. Vo vhodnom množstve však musí byť prítomná aj síra a horčík. Príklad: Pri úrode kukurice na siláž 20 t/ha sa odoberie 240 kg N/ha. Za predpokladu, že sa z pôdy absorbuje určité množstvo dodaného N (napr. 40 kg N/ha) a 20 kg N/ha prostredníctvom strukovín ako medziplodín, potom by stále bolo potrebné pridať 180 kg N/ha vo forme hnojiva. Keďže sa zbiera celá rastlina, z poľa sa odstráni týchto 240 kg/ha.
ODPORÚČANIA PRE SPRÁVNE HNOJIVO PRE KUKURICU NA SILÁŽ
Kukurica na siláž potrebuje najmä v prvej fáze vývoja rastliny živiny v koncentrovanej forme. Potom sa väčšina živín len nanovo usporiada v rámci rastliny alebo sa použijú na absorpciu vody (draslík).

K väčšine hnojenia dochádza pred výsevom. Celkové množstvo živín, ktoré kukurica na zrno vyžaduje, sa môže aplikovať pred kultiváciou. Kukurica potrebuje najviac živín v prvej fáze rastu a viacnásobné aplikácie nemajú vplyv na zvýšenie úrody. Najlepšie je hnojivá s obsahom draslíka a fosforu aplikovať pred výsevom alebo priamo počas výsevu. Pred výsevom sa do pôdy zapracúva maštaľný hnoj. Kvôli oneskorenému účinku príliš neskorá aplikácia minerálneho N zvyšuje riziko spálenia listov a oddialenia dozrievania. Ak sa močovka alebo maštaľný hnoj ihneď po aplikácii nezapracujú do pôdy, očakávajú sa straty vo forme plynného N.
Len pri očakávaniach vysokej úrody a teda náležite vysokej požiadavky kukurice na N a taktiež v prípade ľahkých pôd (riziko vyplavovania N!) je vhodná viacnásobná aplikácia. Prinajmenšom jedna tretina plánovaného množstva dusíka sa aplikuje v štádiu 2 – 4 listov. Pri neskoršej aplikácii sa zvyšuje riziko spálenia listov a oddialenia dozrievania. Výsledkom je vyšší obsah vlhkosti v zrnách.

Hnojenie podložia vo forme NP hnojiva pomáha úrode, najmä v prípade ťažkých pôd, na chladných lokalitách alebo v prípade pôd s nízkym obsahom fosforu, keďže korene, ktoré sú stále malé, môžu prijímať živiny priamo z hnojivového lôžka. Dočasný nedostatok fosforu pri juvenilnom vývoji možno veľmi dobre vyriešiť pomocou tekutého P-koncentrovaného hnojiva alebo vodorozpustných solí živín. 

Vápnenie sa môže vykonávať pred výsevom kukurice alebo na jeseň pred výsevom kukurice na siláž. Maximálne množstvo CaO by malo byť 1 500 kg/ha – najlepšie vo forme uhl ičitanu vápenatého a toto množstvo by sa nemalo presiahnuť, aby sa neimobilizoval bór.

Parametre úrody kukurice na siláž:
počet rastlín/m²
úroda čerstvej hmoty na rastlinu
obsah sušiny v %

Tvorba úrody kukurice je výsledkom optimálnej distribúcie cca. 9 – 11 rastlín na m² a silných rastlín so stabilnými, dlhorastúcimi stonkami. Pre vysoký energetický obsah zozbieraného substrátu je však mimoriadne dôležitý silný a zdravý šúľok kukurice na siláž. 

Prvá aplikácia 

Druhá aplikácia 

Prvá aplikácia 

Jediná dávka na splnenie celkových požiadaviek na živiny pre optimálne hnojenie kukurice

Kukurica potrebuje svoje živiny v prvej fáze rastu až do kvitnutia. Z hľadiska tvorby úrody je tak optimálne hnojenie pred výsevom. Za použitia vhodného NPK zloženia sa môžu jednou aplikáciou dodať všetky potrebné živiny. V závislosti od následného dodania z pôdy hnojenie kukurice s N vychádza z odčerpania, ktoré zodpovedá približne 160 – 180 kg N/ha. Je dôležité používať hlavné živiny vo vodorozpustnej forme – od štádia 6 listov sa začína každodenne vytvárať veľké množstvo hmoty, čo je spojené s vyššími mierami absorpcie živín, aj niekoľko kg/ha a deň. Požadovaná úroda pri použití maštaľného hnoja a kalu z biospaľovne sa zabezpečí kladením dôrazu na hnojenie kukurice fosforečnanmi.

Druhá aplikácia 

Záverečné hnojenie najneskôr v štádiu 2 – 4 listov

Pri očakávaniach vysokej úrody a teda aj vyšších požiadaviek na N a taktiež pri ľahkých pôdach s rizikom strát v dôsledku vyplavenia sa hnojenie s N rozdeľuje na 2 aplikácie. V takomto prípade treba jednu tretinu celkového množstva dusíka pridať v štádiu 2 až 4 listov vo forme rýchlo pôsobiaceho dusičňanového dusíka. Neskoršie hnojenie už neposkytne z hľadiska úrody žiadne prínosy, no prináša so sebou riziko spálenia listov a oddialenia dozrievania.