Hľadám

hnojivo

obsahujúce

prvok

na výživu

plodiny

Hľadať
  • Štruktúra pôdy
    stredne ťažké pôdy, nepodmáčané
  • Min. teplota
    rast od 4 °C
  • pH
    toleruje mierne kyslé až mierne zásadité pôdy, optimálna hodnota pH: 7,0
  • Dažďové zrážky
    min. 500 – 600 l/m²
  • Jarovizácia
    30 – 60 dní pri teplote 3 – 5 °C
  • Hustota rastlín
    v závislosti od dátum a odrody 40 – 60 semien/m²
  • Hlĺbka sejby
    2 - 3 cm
Repka ozimná
Repka podobne ako pšenica uprednostňuje stredné pôdy a čo najviac neutrálne pH pôdy. Vďaka svojmu silnému hlavnému koreňu je vhodná vo viacerých oblastiach, dokonca aj v oblastiach so suchšou a ľahšou pôdou. Repka potrebuje pre optimálny výnos 500 – 600 mm zrážok a kumulatívnu teplotu 2 600 °C. Dostatočné dodávanie draslíka na jeseň zlepšuje odolnosť voči mrazom.
Kľúčové fakty
  • Vyššia požiadavka na draslík než obilniny
  • Vyžaduje sa dostatočné vápnenie
  • 30 – 40 kg/ha síry (75 – 100 kg SO3) pri prvej dávke na jar
  • Nezabúdajte na hnojenie bórom!
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
REPKA OZIMNÁ – DOBRÁ ÚRODA A IDEÁLNA PREDCHÁDZAJÚCA PLODINA
Jedným z najdôležitejších elementov pre úspešný zber repky je optimálne pestovanie repky. Základom pre úspešný začiatok rastu je jemná hriadka, optimálna hustota výsevu (40 – 60 zŕn/m² v závislosti od odrody a dátumu výsevu) a vhodný dátum kultivácie (15. august až 10. september). Hybridné odrody sa zvyknú vysievať neskôr a s nižšou hustotou (40 zŕn/m²). 
Mnoho faktorov ovplyvňuje dosahovanie optimálnej úrody. Rotácia plodín, hustota výsevu, schopnosť pôdy v súvislosti so zakorenením (repka nemá rada najmä zhutnenú pôdu a mazľavé vrstvy) a optimálna distribúcia živín a zrážok sú rovnocenné. Kvôli dosiahnutiu vysokých úrod je pri repke mimoriadne dôležitá ochrana rastlín.
Optimálne dodávanie živín pri repke
V dôsledku dlhého vegetačného obdobia a tvorby ohromného množstva hmoty repka absorbuje veľké množstvá živín, ktoré sa musia dodávať cez pôdu alebo prostredníctvom hnojiva. Požiadavka na živiny pre rast je podstatne vyššia než extrakcia pri zbere. Pri vysokých úrodách zvyčajne nepostačuje množstvo N doplneného z pôdy na jeseň. Jesenné hnojenie podporuje vývoj úrodných rastlín. Ak sa používa hnoj, mal by sa aplikovať pred kultiváciou. Od štádia 4 listov sa odporúča použitie rýchlo rozpustného minerálneho hnojiva. „Hladovanie“ na začiatku rastu podporuje pri repke výcvik hlavného koreňa. Pre dostatočnú tvorbu škrobu je podstatné optimálne dodávanie fosforu. Pri nižších hodnotách pH a nižších jarných teplotách je nedostatok rýchlo badateľný vo forme fialového sfarbenia listov zo zhutnenia a podmočenia pôdy. Hlavným kľúčovým prvkom pre repku je síra. 1 kg síry (2,5 kg SO3) ovplyvňuje konverziu 10 kg dusíka. Jej nedostatok často spôsobuje vážne zamorenie škodcami, ktorí sa živia potom neúplnými bielkovinovými zlúčeninami. Toto dodávanie zabezpečuje použitie NKP hnojiva so sírou na jeseň a N+S hnojiva na jar. Repka vyžaduje vápnenie a potrebuje päťkrát až osemkrát viac vápna než obilnina. Pre kultiváciu sa ako vhodné ukázal byť oxid vápenatý (pri nízkom pH) alebo zmiešané vápno (pri mierne kyslom pH). Na jar sú vhodné aj vápenné hnojivá obsahujúce síru (napr. síran vápenatý alebo uhličitan vápenatý so sírou). Na stanovenie kvantitatívnej požiadavky na živiny sa používajú extrahované množstvá.
Odobraté množstvo repky ozimnej

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

70

43

Veľmi citlivý

P2O5

14.6

12.5

Stredne citlivý

K2O

25.1

8.5

Citlivý

MgO

4.3

3.5

Stredne citlivý

SO3

18

7.1

Veľmi citlivý

TE

500 – 1000 g/ha bóru (B) rozdelených a skombinovaných s pesticídmi na jeseň a jar; 15 – 25 g/ha molybdénu (Mo)

V tabuľke je uvedený príjem a odber na tonu úrody zŕn repky. Podľa tabuľky repka potrebuje hlavne dusík, draslík a síru. Vo vhodnom množstve však musí byť prítomný aj fosfor a horčík. Príklad: Pri úrode repky 4 t/ha sa celkovo absorbuje 280 kg N/ha. Ak sa z pôdy absorbuje určité množstvo dodaného N (napr. 80 kg N/ha), potom by bolo potrebné pridať 200 kg N/ha vo forme hnojiva. Pri zbere úrody sa z poľa odoberie 172 kg N/ha.
SPRÁVNA STRATÉGIA HNOJENIA PRI REPKE OZIMNEJ
Repka potrebuje svoje živiny vo fázach. Preto je rozumné rozložiť dávkovanie na minimálne tri obdobia. 
Repka produkuje svoj výnos z príslušných jednotlivých rastlín so silnými koreňmi, optimálneho a nie príliš bohatého jesenného rastu (priemer koreňového krčka > 1 cm a 8 – 12 listov), neprerušovaného a bujného jarného rastu od tvorby výhonkov po začiatok kvitnutia a harmonického dodávania živín a vody od začiatku kvitnutia po koniec dozrievania.

Parametre úrody repky:
počet rastlín/m²
počet strukov/rastlina
počet semien/struk
hmotnosť semien (TGW)

Jesenné hnojenie – najdôležitejšie hnojenie

Už na jeseň potrebuje repka tretinu živín. Preto,  preto organický hnoj by mal byť optimálne rozložený. Všetky parametre úrody (kvety na vedľajších výhonkoch) sa vytvárajú už na jeseň. V optimálnom prípade rastlina pred obdobím dormancie pozostáva z 8 – 12 listov a má silný hlavný koreň (priemer koreňového krčka > 1 cm), ktorý slúži ako regeneračný orgán pre čo najrýchlejšie spustenie rastu na jar. Dobrú odolnosť voči mrazom zabezpečuje dostatočná zásoba draslíka.
Na rozdiel od mnohých jesenných plodín sa repka môže hnojiť s dusíkom aj na jeseň, a to bez ohľadu na predchádzajúcu plodinu a dátum výsevu. Ak sa zvyšky po zbere predchádzajúcej úrody ešte musia rozložiť, pôda častokrát nedokáže poskytovať dostatok dusíka. Iba nadrozmerná jamka močovky alebo neprimerane vysoká miera aplikácie minerálnych hnojív umožní, aby zásoba prerástla, čo vedie k zdvíhaniu vegetačného kužeľa rastliny a tým k masívnemu obmedzeniu odolnosti voči mrazom. 

Prvá aplikácia na jar

Druhá aplikácia na jar

Prvá aplikácia na jar

Dávka na začiatku longitudinálneho rastu

Na začiatku longitudinálneho rastu na konci marca by malo nastať posledné jarné hnojenie. To podporuje rast bočných výhonkov do dĺžky. Zabezpečuje dodávanie dusíka do kvetu a následné plodenie, takže sa dosiahne vysoká štruktúra strukov a zŕn. Do kvitnutia zásoby repky absorbujú približne 75 % celkového dusíka. Keďže pri stále nízkych teplotách pôdy sa nedá očakávať žiadne významné doplnenie, druhá dávka by mala dopadnúť na hlavný výhonok v čase pred vznikom púčikov – rastliny sú teraz vysoké 15 – 25 cm.

Druhá aplikácia na jar

Dávka na začiatku longitudinálneho rastu

Na začiatku longitudinálneho rastu na konci marca by malo nastať posledné jarné hnojenie. To podporuje rast bočných výhonkov do dĺžky. Zabezpečuje dodávanie dusíka do kvetu a následné plodenie, takže sa dosiahne vysoká štruktúra strukov a zŕn. Do kvitnutia zásoby repky absorbujú približne 75 % celkového dusíka. Keďže pri stále nízkych teplotách pôdy sa nedá očakávať žiadne významné doplnenie, druhá dávka by mala dopadnúť na hlavný výhonok v čase pred vznikom púčikov – rastliny sú teraz vysoké 15 – 25 cm. Úroveň posledného hnojenia s dusíkom závisí od predchádzajúceho podaného množstva. Zásoby, ktoré sa cez zimu dostatočne vyvinuli a sú mierne hnojené, dostávajú hlavné množstvo dusíka na jar v druhej dávke. Na jar však zle vyvinuté alebo neskoro hnojené zásoby dostávajú cca. 2/3 množstva N na jar v prvej dávke a 1/3 množstva N v druhej dávke. Tu má mimoriadny význam dostatočné dodávanie draslíka; rastliny teraz denne prijímajú až 7 kg draslíka na hektár.