Hľadám

hnojivo

obsahujúce

prvok

na výživu

plodiny

Hľadať
  • Štruktúra pôdy
    crop soil texture
    uprednostňuje stredne ťažké a ťažké pôdy
  • Min. teplota
    crop temperature icon
    teploty nad 0 °C
  • pH
    Ozimná pšenica crop pH value
    toleruje mierne kyslé až alkalické pôdy, optimálna hodnota pH: 6,2 – 7,2
  • Dažďové zrážky
    Ozimná pšenica crop rainfall value
    minimálne 300 – 500 l/m²
  • Jarovizácia
    Ozimná pšenica crop vernalisation
    30 – 60 dní pri 3 – 10°C
  • Hustota rastlín
    crop density
    zvyčajne medzi 220 – 450 zŕn/m²
  • Hlĺbka sejby
    crop seeding depth
    2 - 4 cm
Ozimná pšenica
Dnes sa pšenica pestuje na krmivo, múku, škrob a výrobu bioetanolu. Náležite sa odrody pšenice zaraďujú do rôznych tried podľa kvalitatívnych vlastností. Stratégia hnojenia závisí aj od cieľa produkcie. Tu zohráva dôležitú úlohu dusík. Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Pšenica vyžaduje primerané zásobovanie vodou, takže sucho vedie rýchlo k obrovským stratám na úrode.

Kľúčové fakty
  • NPK+S hnojivá sú na jeseň výborným základom
  • N+S hnojivo pri objavení sa ušiek pozitívne ovplyvňuje úrodu a obsah bielkovín
  • N hnojivá na báze dusičnanov sú najvhodnejšie pre pestovanie plodiny
  • Pre optimálne zásobovanie s N používajte N-Pilot
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
PŠENICA OZIMNÁ A JEJ POŽIADAVKY NA PESTOVANIE
Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr. V závislosti od miestnych podmienok, odrody a dátumu výsevu sa hustota osiatia pohybuje v rozsahu 250 – 450 zŕn/m².  Pri týchto podmienkach dokonca s očakávanou mierou odnožovania sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m², berúc do úvahy odrody „typu klasu“ (najlepšie hlbšie) a typy hustoty zásob (najlepšie vyššie).
Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 – 500 mm zrážok ročne. Dodatočné dodávanie vody umožňuje ešte vyššie úrody.
V závislosti od odrody je teplotné optimum pšenice z hľadiska tepelného súčtu 1800 – 2200 °C, takže pšenica sa môže pestovať takmer v každej oblasti. 
Ozimná pšenica related desktop image Ozimná pšenica related tablet image Ozimná pšenica related mobile image
multiple image marker active left arrow inactive left arrow active right arrow inactive right arrow
Pšenica ozimná potrebuje vyvážené dodávanie živín
Na základe podmienok výsevu predchádzajúcej plodiny a zásob hlavných živín fosforu, draslík a horčíka v pôde dáva príprava plánu hnojenia zmysel. Je mimoriadne dôležité aplikovať správne množstvo živín podľa definovanej stratégie a dbať na správny čas aplikácie. V závislosti od úrody pšenica z pôdy odčerpáva nerovnaké množstvo živín (pozri tabuľku). Množstvo živín, ktoré zostane po zbere na poli, je značne pod mierou extrakcie. Aby sa udržala úrodnosť pôdy, odčerpané živiny sa musia do pôdy vrátiť. To možno uskutočniť organickými aj minerálnymi hnojivami alebo ich kombináciou.
Extrahované množstvá pšenice ozimnej

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

30

22

Veľmi citlivý

P2O5

9

8.5

Citlivý

K2O

15

5

Stredne citlivý

MgO

2.5

1.9

Stredne citlivý

SO3

8

7

Citlivý

TE

meď (Cu) (150 g/ha v granitových pôdach) a mangán (Mn) (500 g/ha v humusových pôdach)

V tabuľke je uvedený príjem a odber živín rastlinou na tonu plodiny. Pšenica je mimoriadne citlivá na nedostatok N, no pri hnojení pšenice dôležitú úlohu zohrávajú aj fosfor a sírany. Príklad: Pšenica s cieľovou produkciou 8 t/ha (14 % surovej bielkoviny) absorbuje 240 kg N/ha. Za predpokladu priemerného doplnenia N z pôdy (napr. 50 N/ha) a dodatočnej dostupnosti N pomocou strukovín ako predchádzajúcej plodiny (napr. 30 N/ha) sa vyžaduje hnojenie 160 kg N/ha. Zberom sa z poľa odoberie 176 kg N/ha.
PŠENICA OZIMNÁ SA ZVYČAJNE HNOJI 3-KRÁT V ZÁVISLOSTI OD CIEĽA PRODUKCIE
Pšenica ozimná sa zvyčajne hnojí 3-krát v závislosti od cieľa produkcie.
Ozimná pšenica related desktop image Ozimná pšenica related tablet image Ozimná pšenica related mobile image
multiple image marker active left arrow inactive left arrow active right arrow inactive right arrow

Prvá aplikácia na jar

Prvá aplikácia na jar image

Druhá aplikácia na jar

Druhá aplikácia na jar image

Tretia aplikácia

Tretia aplikácia image

Prvá aplikácia na jar

Prvá dávka na jar na začiatku vegetačného obdobia

Prvá dávka alebo hnojenie na jar je mimoriadne dôležité pre rýchly a včasný začiatok rastu. Táto dávka je dôležitá pre odnožovanie a ovplyvňuje tvorbu klasov/m². Zvlášť po zimnom období,je dôležité dodať P,K a S pre naštartovanie vegetačného rastu. Osobitnú pozornosť treba venovať forme dusíka. V týchto podmienkach je ihneď dostupný len dusík vo forme dusičnanov. Premena amoniaku na dusičnan trvá pri teplote pôdy 5 °C niekoľko týždňov. To naopak znamená, že hnojený dusík bude účinný príliš neskoro. V prípade studeného počasie, vstrebateľnosť P je veľmi nízka a jeho pohyblivosť v pôde je obmedzenál. V takom prípade doporučujeme NP hnojivá s vysoko rozpustným P. Ak z nejakého dôvodu aplikácia nebola možná, je najsprávnejší čas aplikovať NPK hnojivá skoro na jar na začiatku vegetácie. V takomto prípade na začiatku jarnej aplikácie, môžeme dodať NPK obsahujúce N, ale je velmi dôležité dodať aj P vo vodorospustnej forme.

Druhá aplikácia na jar

Dávka na začiatku tvorby výhonkov

Druhá dávka sa aplikuje v období od začiatku tvorby výhonkov po štádium pšenice ozimnej s 2 kolienkami (EC 30 – 32). V tejto fáze sa na steble vyvíjajú klasy a toto štádium je mimoriadne dôležité z hľadiska tvorby zŕn na klas. Hustejšiu zásobu treba hnojiť trochu neskôr (EC 32). Takže pšenica má dosť času redukovať výhonky kvôli nedostatku dusíka. Ak je zásoba príliš riedka, na každej jednej stonke sa musí vytvoriť produktívny klas. Tu je nevyhnutné podať druhú dávku skôr (EC 30), aby sa tak neprišlo o žiadne výhonky. Od štádia EC 31 po štádium EC 39 pšenica každý deň spotrebuje veľké množstvo dusíka (až 5 kg N/ha/deň). Preto je potrebné v kombinácii 1. a 2. dávky poskytnúť dostatok dusíka (120 – 140 kg N/ha). Hustotu zásob možno naopak najlepšie kontrolovať dusíkom vo forme dusičnanov.

Tretia aplikácia

Dávke pre vzídenie klasu Posledná dávka sa aplikuje, keď sa objaví vlajkový list (EC 37) až do začiatku vzídenia klasu (EC 51). V tomto štádiu má podanie dusíka významný vplyv na hmotnosť zŕn a obsah bielkovín. Posledná dávka dusíka sa môže vykonať na základe úrody – hnojenie sa vyžaduje už v štádiu vlajkového listu (EC 37 – 39). V tomto štádiu sa zvyčajne hnojí kŕmna pšenica. Ak sa v prvej a druhej dávke aplikovalo dostatočné množstvo dusíka a úroda nie je vysoká, pri potravinárskej pšenici treba vykonať tretiu dávku N hnojenia. Avšak aj dávka pri vzchádzaní klasov môže vzchádzať z kvality – tu sa hnojí na začiatku klasenia (EC 49 – 51) alebo dokonca neskôr. V takomto prípade sa neovplyvňuje úroda ako taká, ale skôr obsah bielkovín. V tomto štádiu sa robí kvalitatívne prihnojovanie pšenice. V podstate všetky dusíkaté priame hnojivá sa môžu použiť ako zdroje dusíka (NAC 27 N, AN 33,5 N, UREA 46 N); avšak aktuálne výsledky testov ukazujú, že ak sa v tomto štádiu používa N+S hnojivo (ASN, NAC + S 24 N +17SO3, VARIO 23 N +25SO3), obsah bielkovín je vyšší. Samozrejme v suchých oblastiach, keď je jar extrémne suchá a bez zrážok, môžeme vynechať tretiu aplikáciu, alebo aplikovať len veľmi malé množstvo.